ODBORNÝ DVOJMESAČNÍK ZAMERANÝ NA NAJNOVŠIE POZNATKY O VÝVOJI MOBILNÝCH PRACOVNÝCH STROJOV A O ICH APLIKÁCII V PRAXI

Nedostatok pracovných síl núti stavebné firmy v súčasnej dobe odmietať pätinu zákaziek, chýbajú predovšetkým robotnícke profesie a majstri


Nadpolovičnú väčšinu slovenských stavebných spoločností v súčasnej dobe trápi aspoň čiastočný nedostatok pracovných síl, kvôli ktorému musia odmietať 17,1 percenta zákaziek. V priemere, pritom, chýba viac než štvrtina zamestnancov, pričom firmy majú záujem predovšetkým o robotnícke profesie a majstrov. V názore na uvoľnenie legislatívy, umožňujúcej ľahšie zamestnávanie cudzincov z tretích krajín, sú stavebné firmy rozpoltené; zástancom tejto možnosti sú predovšetkým veľké spoločnosti. Školstvo by, podľa riaditeľov stavebných firiem, mohlo pomôcť riešiť nedostatok pracovných síl zavedením povinnej praxe v stavebných firmách. Vyplýva to z Kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva Q3/2017 spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research v spolupráci s Považskou cementárňou, a. s., Ladce.

Jedným z problémov, s ktorým sa aktuálne musí slovenské stavebníctvo potýkať, je nedostatok zamestnancov. Nedostatkom pracovných síl trpí v súčasnosti štvrtina (26 %) stavebných spoločností, ďalšia tretina (33 %) potom pociťuje ich čiastočný nedostatok. Úplne spokojná so svojim stavom zamestnancov je, pritom, iba necelá pätina (18 %) stavebných firiem. O niečo lepšia je, v tejto oblasti, situácia u spoločností zameraných na uvoľnenie pracovnoprávnej legislatívy a legislatívy o pobyte cudzincov tak, aby Slovenská republika umožnila okamžité a bezproblémové zamestnanie pracovnej sily z tretích krajín vo výstavbe na inžinierske stavby. Tieto spoločnosti hovoria o nedostatku ľudských kapacít v 19 % prípadov a o čiastočnom nedostatku v ďalších 27 %. Práve z dôvodu nedostatku pracovníkov sú riaditelia stavebných spoločností nútení odmietať v priemere 17,1 % zákaziek. O niečo horšia je situácia u veľkých firiem, ktoré odmietajú 22,8 % zákaziek.

„V súčasnosti veľmi cítime, ako je výhodné mať vlastných robotníkov a nespoliehať sa len na manažovanie stavieb – živnostníkov či malé subdodávateľské firmy. To bol „ekonomický“ trend minulosti, ale firmy pracujúce týmto spôsobom v súčasnosti často nevedia garantovať termíny a ani ceny. Samozrejme, aj my cítime nedostatok ľudských zdrojov, predovšetkým robotníckych profesií ale aj na manažérskych postoch. Situácia je o to horšia, že „výrobný priemysel“ odčerpáva ľudí zo stavebníctva vďaka ich lepšej ponuke – 8 hodinová pracovná doba, čisté a teplé prostredie, strava v krásnych jedálňach, a to všetko pri rovnakých príjmoch. Musíme sa vyrovnať so zvýšenými mzdovými nárokmi, čím cena našich dodávok bude musieť rásť,“ hovorí Dušan Jasečko, generálny riaditeľ, Keraming a. s. Podobný názor má tiež Miroslav Beka, riaditeľ spoločnosti, HOCHTIEF SK s. r. o. „Slovensko, vďaka nekoordinovanému systému prípravy a realizácie stavebných investícií, nevie nastaviť, udržať a motivovať dostatočný počet  personálu. Výsledkom je nedostatok odborného personálu, nielen v remeslách, ale i technicko-hospodárskych profesiách.“ Opačnú skúsenosť má Marián Moravčík, generálny riaditeľ, VÁHOSTAV - SK, a. s. „Vďaka viacerým procesom, ktoré sme počas posledných dvoch rokoch v našej spoločnosti zaviedli, sme podstatne zefektívnili výrobné procesy, vrátane oblasti zamestnanosti. Momentálne máme dostatok interných kapacít, ktorými dokážeme naplniť aktuálne projekty. V prípade, že sa spustia ďalšie nové, najmä dopravné projekty, sme pripravení využiť aj prípadné externé kapacity, ktoré sú na trhu.“

V priemere by teraz stavebné spoločnosti chceli navýšiť kapacity o 28 %. Najväčší záujem, pritom, majú o robotnícke profesie (95 %) a majstrov (44 %). Zhruba tretine firiem tiež chýbajú stavbyvedúci (29 %) a iba desatina (12 %) spoločností plánuje navýšiť stavy administratívnych pracovníkov. Výrazne odlišná je situácia u veľkých stavebných firiem, ktoré majú záujem o stavbyvedúcich v 71 % prípadov a spoločností špecializovaných na inžinierske stavby, ktorým vo väčšej miere (30 %) chýbajú administratívni pracovníci.

„Podobne, ako väčšina firiem, aj my pociťujeme, že na trhu chýbajú kvalifikovaní odborníci, ktorých by sme mohli zamestnať. Uvítali by sme posilnenie našich tímov v oblasti tlakových, plynových, zdvíhacích, elektrických zariadení a aj z oblasti stavebníctva. Jedná sa hlavne o špecialistov z daných odborov so skúsenosťami z oblasti konštrukcie, testovania daných zariadení, prípadne výroby a aj so skúsenosťami z oblasti projektového manažmentu,“ hovorí František Pavlů, projektový manažér, TÜV SÜD Slovakia s. r. o. V hodnotení  situácie ho doplňuje Miroslav Gatial, konateľ, Stavtees, s. r. o. „Ani my  nemáme dostatok kapacít, chýbajú nám hlavne tesári (odborníci na debniace systémy) a murári. Takisto je veľký problém dostať mladého technika na stavbu.“

V názore na uvoľnenie pracovnoprávnej legislatívy a legislatívy o pobyte cudzincov tak, aby Slovenská republika umožnila okamžité a bezproblémové zamestnanie pracovnej sily z tretích krajín vo výstavbe, sú stavebné firmy rozpoltené (44 % pre, 43 % proti, 13 % nevie). Výraznými zástancami tejto možnosti sú predovšetkým veľké stavebné firmy (70 % pre) a kladnejšie sa k tejto problematike stavajú tiež inžinierske firmy (57 % pre).

„Zefektívnenie pracovnej legislatívy a jej prispôsobovanie potrebám trhu práce je dlhodobo zanedbávaná vec. Určite nie som zástancom živelného uvoľňovania trhu práce, no zjednodušenie a urýchlenie súvisiacich administratívnych procesov by veľmi pomohlo,“ tvrdí Miloš Milanovič, riaditeľ, PS STAVBY, s. r. o. Problematiku ďalej rozvádza a doplňuje Tomáš Zarecký, partner, advokátska kancelária Zarecký Zeman. „Slovenská republika je extrémne otvorenou ekonomikou, previazanou s ekonomikami hlavných obchodných partnerov z krajín Európskej únie a je závislá na vývoze a na priamych zahraničných investíciách. Zároveň trpí značným každoročným odlivom pracovnej sily na všetkých úrovniach (od manuálnych prác až po projektových manažérov) do krajín západnej Európy, ako aj výrazne nepriaznivým demografickým vývojom. Zároveň priemysel Slovenskej republiky vykazuje určité štrukturálne problémy v jeho odvetvovej skladbe a je veľmi slabo pripravený na 4. priemyselno-technologickú revolúciu prebiehajúcu v dnešnom globalizujúcom sa svete. Preto som toho názoru, že Slovenská republika už dávno mala prijať také opatrenia, ktoré umožnia bezproblémové zamestnanie pracovnej sily z krajín mimo Európskej únie (najmä kultúrne blízkych krajín, ako napríklad Srbsko, Ukrajina alebo Bielorusko) v každom sektore priemyslu, vrátane stavebníctva. Taktiež by takéto opatrenia mali viesť k vytvoreniu atraktívnych podmienok aj pre „príliv mozgov“  z tretích krajín do Slovenskej republiky v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou a v neposlednom rade k návratu aspoň časti pôvodnej domácej pracovnej sily.“ Odlišný náhľad na vec má Marián Hybler, obchodný riaditeľ, REMESLO stav, s. r. o. „Nepokladám to za koncepčné riešenie. Cestu vidím vo zväčšení príťažlivosti týchto profesií pre nastupujúce generácie a návrat našich remeselníkov zo zahraničia – aj cez nižšie odvodové a daňové zaťaženie, profesijné minimálne ohodnotenie a zabránení cenovému dumpingu, ktorý iba vedenie k znižovaniu kvality a trvácnosti stavebných prác.“

Školstvo by, podľa riaditeľov stavebných spoločností, mohlo pomôcť odbúrať problém s nedostatkom pracovných síl zavedením povinnej praxe v stavebných firmách. Na stupnici od 0 do 10, kde desiatka predstavuje maximálnu pomoc pri riešení nedostatku zamestnancov, dali tejto možnosti v priemere 8,4 bodov. Veľký vplyv by, podľa nich, tiež mali dotácie pre odborné školy (8,1 bodov z 10), viac praktickej výuky v rámci predmetov a zaistenie vyučujúcich s dostatočnými skúsenosťami a dlhodobou praxou (oboje 7,9 bodov z 10). Najmenší vplyv by, naopak, mala možnosť odbornej praxe v zahraničí (6,0 bodov z 10). Odlišný postup by volili riaditelia veľkých stavebných spoločností, ktorí vidia najväčší prínos vo väčšej propagácii technických odborov, cielenej okrem potenciálnych študentov tiež na ich rodičov.

http://www.ceec.eu