ODBORNÝ DVOJMESAČNÍK ZAMERANÝ NA NAJNOVŠIE POZNATKY O VÝVOJI MOBILNÝCH PRACOVNÝCH STROJOV A O ICH APLIKÁCII V PRAXI

Súčasné potreby zvlášť inžinierskeho vzdelávania


prof. Ing. Ján Bujňák, CSc.

prof. Ing. Ján Bujňák, CSc.

Náš vysokoškolský vzdelávací systém má svoju bohatú tradíciu. Počas uplynulých dvadsiatich rokov však univerzity prešli mimoriadnymi reformami. Zväčšia neevidovanými širšou verejnosťou. S cieľom integrácie do spoločného Európskeho vzdelávacieho priestoru. Táto aproximácia prebiehala pomerne úspešne. Pomohli jej rozličné európske projekty. 

Od vzdelávacích programov typu Tempus, Sokrates, Leonardo až po výskumné projekty COST a najmä rámcové programy.

Vďaka nim pomerne veľká časť akademickej komunity získala náležité skúsenosti a vytvorila si partnerstvá. Zákon svojou novelou nám od roku 2002 prikázal zaviesť trojstupňový stupeň štúdia v súlade s bolonským procesom. Celoživotné vzdelávanie ako ďalšia priorita tohto procesu sa tiež voľajako praktizuje. Nedokonalo však napĺňame tretiu žiadanú prioritu transformácie, ktorá predpokladá výmenu až pätiny študentov a pedagógov. 

Ani skoro po dvadsiatich siedmich rokoch si niektorí z nás nenašli čas, možno skôr odvahu ísť prednášať do skutočného zahraničia. Vymýšľané administratívne komplikácie, a to bez ekvivalencie na partnerských školách, pravdepodobne ochotu reprezentovať túto krajinu ďalej poškodia.

Vzdelávanie a výskum dnes postihuje nedostatok financií spolu s divokými trhovými mechanizmami. Životnosť vedeckých poznatkov sa stala príliš krátkou. Koncepcia spoločnosti založenej na vedomostiach viedla k otvorenému, niekedy spornému vzdelávaniu ohromného počtu záujemcov. Deklarovaný rovnostársky, vraj demokratický prístup k vysokoškolskému štúdiu vyprodukoval odlišnú úroveň nastupujúcich študentov. Pritom najmä v technických odboroch s nevyhnutnosťou udržať kvalitu absolventov na súčasnom otvorenom trhu práce.

Všeobecne zavedený bolonský proces inicioval podstatné zmeny v štruktúre vzdelávania, definoval nové výstupy a výučbu orientovanú na potreby študentov. Výsledkom sú však ešte v súčasnosti nedobre zostavené hlavne bakalárske programy. 

Jednoducho pretransformované na kratší prvý stupeň štúdia. S optimisticky predpokladaným množstvom získaných kompetencií. Uvedený proces tiež zmenil rozsah a obsah právomocí vzdelávacích inštitúcií. Rozšíril autonómiu univerzít. Ešte dnes často nepochopenú a spojenú

s rizikom krachu v prípade nesprávnych rozhodnutí. Ďalšou zmenou je poslanie univerzít na regionálnej úrovni. Spočíva vo zvyšovaní schopnosti konkurencie najmä menej rozvinutých krajov prostredníctvom znalostného trojuholníka. Teda vzdelávaním, výskumom a  inováciami. Okrem toho skutočná univerzita dnes spravidla predstavuje veľkého zamestnávateľa v meste alebo regióne s pevnými väzbami na podnikateľské prostredie a oblastné ustanovizne.

Diverzifikácia vzdelávacích inštitúcií v nedávnej minulosti z hľadiska ich poslania a spoločenských potrieb predstavuje možno najdôležitejšiu zmenu. Výsledkom sú flexibilnejšie a rôznorodejšie možnosti tvorby profilu štúdia, iné príležitostné partnerstvá s priemyslom

a z toho plynúce viaczdrojové financovanie. Hlavne však potreba adaptovať vzdelávanie oveľa rôznorodejšej skladbe študentov a novým požiadavkám budúcich zamestnávateľov. Pri klesajúcom počte študentov by vzdelávacie inštitúcie mali navyše celoživotným vzdelávaním

vybaviť novými kompetenciami množstvo starších záujemcov a tým využiť ich obrovský tvorivý potenciál.

Inžinierske štúdium navyše charakterizujú ďalšie špecifiká. Prioritným poslaním inžinierskeho vzdelávania má byť naučiť hlavné princípy, metódy a postupy nevyhnutné pre výkon profesie. Rozvoj intelektuálnych schopností znamená sprievodný cieľ. Hlavne posilniť 

logické myslenie študentov, aby vhodne a kriticky uplatnili získané vedomostipri riešení praktických problémov. No mnohí študenti skôr preferujú zvládnutie komerčných výpočtových systémov bez hlbšieho uvažovania. Uprednostňujú dobre usporiadané výstupy. Najlepšie v tvare tabuliek. Často zbytočne rozsiahle údaje bez výpovednej hodnoty.

Nakoniec aj dnešné statické a dynamické výpočty konštrukcií sú nezrozumiteľné, ťažko kontrolovateľné a často také nepoužiteľné. Iba málo študentov hľadá súvislosti. Avšak dnešní poslucháči sa zväčša nelíšia intelektom a pracovitosťou od predchádzajúcich generácií.

Zmeny postojov k štúdiu spôsobili spoločenské, ekonomické, politické a najmä technologické podmienky. Pred dvoma dekádami univerzity neboli také veľké. Internet začínal.

Podobne Wikipédia. Informačné technológie však ovplyvnili život ľudí. Dnešní študenti sa narodili v digitálnom svete. Väčšina z nás do doby počítačov a komunikačných technológií iba emigrovala. Mikročipy pretvorili život na tejto planéte. Zmenili spôsoby konania ľudí. Hlavne ich mentálny a intelektuálny charakter. Internet predstavuje silný nástroj na komunikáciu, nekonečný zdroj informácií a prostriedok voľnej výmeny poznatkov. Niekedy, žiaľ, aj určitú informačnú kontamináciu. Urýchlil globalizáciu s priaznivými zmenami, vedúcimi k unifikácii a redukcii rozdielov vo svete. Niekedy možno tiež novodobú kolonizáciu. Špičkový výskum a vývoj prebiehajú prednostne vo viac rozvinutých krajinách. Výroba potom smeruje do oblastí s lacnejšou pracovnou silou. Pridaná hodnota z inovácií zostáva v bohatšej oblasti. Nadnárodné spoločnosti nerešpektujú hranice. Ľahko zamestnávajú schopných absolventov s negatívnym dôsledkom úniku elity.

Počítač ešte nedávno slúžil inžinierovi iba na komplikovanejšie výpočty. Dnešní študenti však bez neho asi nemôžu existovať. Stal sa pánom a inžinier jeho sluhom. Myšlienkové pochody poslucháčov možno prebiehajú na podobnom princípe. Snažia sa uložiť do pamäte čo najviac údajov. Pri praktickej úlohe v obsahu hľadajú analogické riešenie. Keď ho nenájdu, sú bezradní, pretože iba zriedkavo ich zaujímajú princípy. Tabuľu a kriedu, napriek ich kúzlu a efektivite nahradili počítačové prezentácie. Excel zase kalkulačky. Napriek približným vstupným údajom sa výsledky bežne uvádzajú s mnohými číslicami za desatinnou čiarkou. Pri predchádzajúcich ručných výpočtoch sa rádovo kontrolovali operácie a výsledky rozumne zaokrúhľovali. V tom spočívajú rozdiely medzi dnešnými a staršími inžiniermi. Podobne kresliace programy sú iste užitočným nástrojom projektanta. Avšak jednoduché schémy, rezy alebo axonometrické náčrty naďalej zostali nevyhnutným nástrojom komunikácie medzi technikmi.

Prostredie knižníc inšpirovalo intelektuálne činnosti a sústredenie na štúdium. Mnoho študentov dnes možno nevie, kde sa knižnica nachádza. Viacerým úplne stačí to, čo nájdu na internete. Ale štúdium viacerých zdrojov a publikácií pri spracovaní zadaní paralelne naučí mnohé užitočné veci. Kopírovanie a zlepovanie textu z internetu nenúti čítať alebo porozumieť. Podobne náhrada poznámok snímkami z mobilu nenahradí zápisky. Informácie nestačí iba zhromažďovať, ale aj ich pochopiť a vedieť použiť.

Reformy nášho vzdelávacieho systému s cieľom adaptácie na hospodárstvo založené na vedomostiach teda čiastočne zlyhali. Za pretrvávajúce nenáležitosti zodpovedajú populistické rozhodnutia politikov a administratívy. Viaceré nové vysoké školy tak vznikli na politickom pozadí. Aj tradične silné univerzity museli zväčšiť počet študentov. 

Úroveň vzdelania zároveň v priebehu posledných dvoch dekád poklesla. Narástol počet diplomov. Zároveň bez rešpektovania potrieb praxe. Vznikli podivné študijné programy. Poklesol rešpekt inžinierskej profesie, čomu zodpovedá neadekvátne finančné ohodnotenie. Z naznačených dôvodov by bolo treba vzdelávacie inštitúcie roztriediť. Iba školy s náležitými fakultami, odbormi, potrebnou infraštruktúrou a s kritickým počtom nadaných študentov by mali mať oprávnenie vychovávať kvalifikovaných inžinierov. Navyše novými spôsobmi výučby. Založenými na samostatnom riešení úloh, vhodne interdisciplinárneho charakteru so širokou škálou zručností. ×

prof. Ing. Ján Bujňák, CSc.
SvF ŽU v Žiline