ODBORNÝ DVOJMESAČNÍK ZAMERANÝ NA NAJNOVŠIE POZNATKY O VÝVOJI MOBILNÝCH PRACOVNÝCH STROJOV A O ICH APLIKÁCII V PRAXI

Dilema tejto doby: Strojárstvo predstavuje základ inteligentnej výroby, ale záujem o jeho štúdium klesá


Slovensko je známe ako krajina so silným postavením strojárstva a s tradíciou v tejto oblasti, ktorá je ťahúňom priemyslu a priemyselnej výroby na Slovensku. Výroba dopravných prostriedkov je jeho najsilnejším odvetvím. Slovenské strojárstvo malo aj v minulosti v niektorých odvetviach veľmi dobrú úroveň. Bola to najmä oblasť vojenskej výroby, ložiskový priemysel, výroba obrábacích strojov, priemysel dopravných prostriedkov, traktorov, stavebných strojov a mobilných pracovných strojov.

Aj stavebné a cestné stroje prešli intenzívnym rozvojom nielen z hľadiska objemu produkcie, ale hlavne rozsahom inovácií vyššieho rádu. V druhej polovici minulého storočia začínajú do nich prenikať prvky hydrostatických a hydrodynamických pohonov. To dalo podnet na veľký rozmach výrobcov širokého sortimentu hydraulických prvkov a hnacích agregátov účelovo zameraných na aplikáciu v systémoch mobilných pracovných strojov. Vznikajú ucelené typové rady modulárnej koncepcie a to všetko v podmienkach silnej antidovozovej politiky súčasnosti.

Postupne sa zvyšujú parametre spoľahlivosti a životnosti strojov. Zlepšujú sa vlastnosti strojov v oblasti hygieny a ochrany životného prostredia. Začína sa objavovať aj prienik elektronizácie do hnacích, riadiacich a servisných systémov mobilných pracovných strojov. To si prirodzene vyžadovalo tento proces aj personálne a technologicky zabezpečiť, čo by nebolo možné docieliť bez vybudovania a rozvoja výskumno-vývojovej základne. 

Napríklad v truste podnikov ZŤS Martin, kde pracovalo zhruba 75-tisíc zamestnancov, v rganizáciách výskumno-vývojovej základne pracovalo 5 000 prevažne vysokokvalifikovaných pracovníkov. Veľmi rozvinutá bola spolupráca týchto organizácií s vedeckovýskumnými pracoviskami vysokých škôl v rámci tzv. vedľajšej hospodárskej činnosti. V rámci GR ZŤS Martin vo finančnom vyjadrení to bol zhruba jeden milión KČS (korún československých). Fakulty zakladajú detašované pracoviská špecializovaných katedier priamo v podnikoch (Mostáreň Brezno, WUSAM Zvolen). V tom období nebol problém získať návrhy tém diplomových prác a spoluprácu vo forme konzultácií, respektíve pri vedení ich riešenia. Strojnícke fakulty organizovali obsahovo aktuálne postgraduálne štúdium a tzv. externé ašpirantúry pre pracovníkov výskumno-vývojovej základne. Na tomto príklade som sa pokúsil ilustrovať, ako sa vytvárali objektívne podmienky na rozvoj pracovísk vysokých škôl technického, najmä strojárskeho zamerania. V tom období sa na strojnícke fakulty prijímali študenti na základe náročného prijímacieho konania. Pritom počet študentov postupne rástol. To bol jeden zo základných intenzifikačných faktorov rozvoja priemyslu na Slovensku.

Po roku 1989 nastáva mohutná reštrukturalizácia aj v strojárstve, a to najmä vďaka kupónovej privatizácii. Zanikajú dovtedy mohutné korporácie, ako napríklad ZŤS Martin, ale v konečnom dôsledku aj ich jednotlivé podniky. Na ich troskách vzniká celý rad nových firiem, z ktorých sa vo väčšine prípadov stávajú „zvarovne“ Európy a nemajú kapacity na udržanie existujúcej výskumno-vývojovej základne, dovtedy zabezpečujúcej komplexne inovačný cyklus výskum – vývoj – výrobná realizácia. Jej záchrane nepomohla ani poskytnutá intenzívna pomoc zo strany štátu. Aj v tejto oblasti sa prejavovala snaha o privatizáciu vo forme menších konštrukčných a technických kancelárií využívajúc disponibilné významné riešiteľské kapacity. S nepochopením sa stretla aj snaha o vytvorenie regionálnych výskumno-vývojových centier ako neziskových organizácií, ktoré by zabezpečovali služby menším výrobným firmám. Napriek tomu nielenže výroba mobilných pracovných strojov na Slovensku nezanikla, ale ďalej sa rozvíja, najmä vďaka vzniku nových firiem so zahraničnou kapitálovou účasťou. 

Rozvoj automobilového priemyslu a vstup strategických investorov pozitívne ovplyvnil rozvoj strojárstva. V posledných piatich rokoch si odvetvie udržalo svoje stabilné postavenie v rámci priemyslu Slovenskej republiky. Pozitívnym javom je stály nárast výroby, zvyšovanie exportu, produktivity práce i technickej úrovne strojárskych výrobkov. Máme tu viacero úspešných a rastúcich spoločností s perspektívou do budúcnosti. Či už je to výroba ložísk, oceľových konštrukcií, hydraulika, výroba železničných vagónov a podvozkov, alebo aj špeciálna výroba a vývoj. V súčasnosti máme na Slovensku široké spektrum prosperujúcich podnikov. V minulom roku už prekročil objem výroby historické maximum 500 miliárd €.Máme ešte veľa nevyužitých priestorov i ľudských zdrojov tam, kde bola v minulosti zbrojárska výroba. Možno očakávať, že s podporou štátu a účasťou zahraničných investorov tu vzniknú hnedé parky. Ale ak chceme zostať úspešní a konkurencieschopní, budeme sa do budúcnosti musieť zamerať na výrobu produktov s vyššou pridanou hodnotou. Slovenský strojársky priemysel už v období krízy dokázal pružne reagovať na zmenenú situáciu a ani dôsledkami krízy zásadne nestratil svoje základné konkurenčné výhody.

Napriek zmeneným podmienkam v oblasti inovácií výrobkov predpokladám, že tento proces bude pokračovať. V zahraničí registrujeme ešte intenzívnejší prienik elektronizácie do systémov pracovných strojov podobne, ako je to pri automobiloch. Očakávam, že v dohľadnom čase zaregistrujeme badateľnejší rozvoj praktickej realizácie robotizácie nestrojárskych technológií.

Otázka dostupnosti pracovnej sily a jej kvalifikovanosti na Slovensku je jednou z najpálčivejších tém v slovenskom strojárstve. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily či nízka podpora výskumu a vývoja sú témy, ktorými sa musí slovenské strojárstvo zaoberať. Strojárske podniky majú dlhodobo problémy obsadiť voľné pozície. Napriek tomu vychádza zo slovenských škôl najviac absolventov v humanitných odboroch, ktorí sú neuplatniteľní na trhu práce. Počet uchádzačov o štúdium v technických odboroch na strojníckych fakultách stále klesá. Preto vysoké školy organizujú rôzne propagačné akcie.  Napríklad dňa 9. 2. 2017 prebehlo vyvrcholenie jubilejného 10. ročníka vedomostnej súťaže Strojárska olympiáda na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, ktorá vznikla s cieľom zvýšiť povedomie technického vzdelávania v spoločnosti a propagovať technické vzdelávanie medzi stredoškolákmi rôznymi vedomostnými súťažami.

Je čoraz náročnejšie získať témy diplomových prác od firiem z praxe a zabezpečiť ich konzultovanie. Predpokladám, že bude treba korigovať aj obsahovú náplň bakalárskeho štúdia, pretože firmy vyhľadávajú len kvalitných inžinierov s praxou, pritom naši najschopnejší absolventi odchádzajú pracovať do zahraničia za podstatne výhodnejších podmienok. Je nutné, aby sme na Slovensku prepojili systém školstva s pracovným trhom a zvýšili uplatniteľnosť absolventov. V tejto oblasti nás čaká ešte veľa intenzívneho hľadania nových foriem spolupráce škôl s firmami. Pritom sa nezaobídeme bez uplatnenia nového prístupu k študentom. Podľa mňa platí zásada, že študent si zasluhuje úctu. Preto musíme individuálnym prístupom byť ešte náročnejší nielen na študenta, ale aj na seba.

Verím, že to bude mať dosah na rast záujmu o štúdium aj na strojníckych fakultách.

 

doc. Ing. Izidor Mazurkievič, CSc.

Strojnícka fakulta STU Bratislava